Ideálny čas na vyšetrenie v ambulancii cestovnej medicíny je minimálne 4-8 týždňov pred cestou do zahraničia, pred dlhodobým pobytom aj skôr. Ale ani ako „last minute“ cestovatelia by ste nemali konzultáciu vynechať.

• podľa krajiny, charakteru cesty, dĺžky pobytu, a s ohľadom na Váš zdravotný stav, Vám zostavíme individuálny očkovací plán
• poskytneme odporúčané a povinné očkovanie
• doplníme Vaše doterajšie očkovanie z detstva
• poradíme ako znížiť riziko chorôb počas cesty (infekcie, výšková choroba, jet-lag, venózna trombóza…)
• pomôžeme s vybavením lekárničky aj pre extrémne situácie a dobrodružné expedície

Pred dlhodobým pobytom alebo pri ceste do odľahlých oblastí, je vhodné absolvovať zubné, u žien tiež gynekologické vyšetrenie.

Ak trpíte chronickým ochorením, navštívte pred cestou príslušného odborníka, a požiadajte o odporučenie a predpis liekov v prípade zhoršenia zdravotného stavu počas pobytu v zahraničí. 

Zdravotné informácie pred cestou do zahraničia

Medzinárodný očkovací preukaz a jeho cena

Povinné očkovanie do zahraničia  – očkovanie proti žltej horúčke, očkovanie proti poliomyelitíde, očkovanie proti meningokovej meningitíde ACYW135 –  je nutné zaznamenať do Medzinárodného očkovacieho preukazu. Medzinárodný očkovací preukaz Vám vydá lekár ambulancie cestovnej medicíny, kde zaznamená dátum očkovania, šaržu vakcíny a očkovanie potvrdí medzinárodne platnou pečiatkou očkovacieho centra registrovaného WHO.

Preukaz noste so sebou, pri vstupe do niektorých krajín ste povinný sa týmto dokladom preukázať.

Samotné tlačivo Medzinárodný očkovací preukaz je možné zakúpiť v predajniach Ševt, cena je 80 centov, ale záznamy musí vyplniť lekár, pri povinných očkovaniach ideálne lekár z ambulancie cestovnej medicíny.

Ak náhodou preukaz stratíte, požiadajte očkovacie centrum, v ktorom ste očkovanie absolvovali, o vypísanie druhého. 

Výšková choroba prevencia a lieky

Pri výstupe nad 3000 m nm. sa u 75% ľudí objavujú mierne príznaky výškovej choroby, ich vznik závisí od individuálnej predispozície a rýchlosti výstupu. Najčastejšie prejavy sú bolesti hlavy, nevoľnosť, strata chuti do jedla, malátnosť, nedostatok dychu a nespavosť. Symptómy sa zhoršujú v noci, postupne pri procese aklimatizácie do niekoľkých dní vymiznú. 

Ak sa pridružuje porucha koordinácie, bolesť hlavy sa zintenzívňuje, je vhodné zostúpiť aspoň o 300 m, kde môže do 24h dôjsť k výraznému zlepšeniu. 

Pri ťažkej rozvinutej výškovej chorobe dochádza k psychickým zmenám, neschopnosti chôdze a ťažkostiam s dýchaním. V tomto prípade je potrebné okamžite zostúpiť minimálne o 600 m. 

Ak sa rozvinie opuch mozgu a pľúc je potrebné pacienta okamžite evakuovať a poskytnúť mu lekársku pomoc.

Prevencia výškovej choroby: pomalý výstup, pokiaľ je možné nenechať sa dopraviť do výšok lietadlom ani autom, najlepšie je začať stúpať pred 3000 m nm, od 3 000 m nm denne stúpať len o 300 m. Keď začínate mať príznaky výškovej choroby, je vhodné spomaliť tempo, prípadne ostať na mieste, a ak príznaky neustupujú, tak klesať. Takisto je dôležité piť dostatok tekutín, nefajčiť, nepiť alkohol, neužívať lieky na spanie ani na ukľudnenie, jesť vysoko kalorickú stravu a hlavne nepreceňovať svoje schopnosti. 

Prevencia výškovej choroby – lieky: môžeme Vám predpísať acetazolamid, prípadne poskytnúť balíček prvej pomoci pri HAPE, HACE. Akútna výšková choroba je život ohrozujúci stav!

Hlboká venózna trombóza

Pri dlhodobom sedení v lietadle sa môže objaviť mierny opuch dolných končatín, prípadne vzniknúť aj krvná zrazenina v hlbokých žilách dolných končatín. Nebezpečnou komplikáciou býva jej zanesenie krvným prúdom do pľúc – pľúcna embólia. 

Rizikové faktory: dehydratácia, vek nad 60 rokov, prekonaná trombóza dolných končatín v minulosti, kŕčové žily, operácia alebo úraz v nedávnej minulosti, tehotenstvo, užívanie antikoncepcie, srdcovo-cievne choroby a onkologické ochorenia. 

Prevencia: pravidelný strečing a cvičenie, občasné prechádzky v chodbičke lietadla, užívanie dostatočného množstva tekutín, používanie kompresívnych podkolienok u rizikových pacientov. Pri vysokom riziku je potrebné užiť pred cestou lieky, ktoré znižujú zrážanlivosť krvi.

Riziká z vodných aktivít 

Počas plávania v mori nás ohrozujú rôzne morské živočíchy a koraly, najlepšou prevenciou je vyhýbať sa kontaktu s nimi. 

Ak sa plánujete potápať, nezabudnite sa poistiť aj na túto aktivitu. Pri potápaní v malarických oblastiach nesmiete užívať ako profylaxiu Lariam, minimálne 12 hodín po jednorazovom ponore necestovať lietadlom.

Kúpanie v stojatých a pomaly tečúcich vodách (ale ani na brehu rýchlo tečúcich riek) v tropických oblastiach sa neodporúča, nakoľko hrozí nákaza schistosomiázou, leptospirózou, voľne žijúcimi amébami, ako aj rôznymi patogénmi spôsobujúcimi hnačkové ochorenia.

Zdravotné riziká súvisiace s vonkajším prostredím

Riziká z vysokých teplôt a vlhkosti

Prevencia úpalu a prehriatia spočíva v obmedzení aktivít na slnku, hlavne ak sa nachádzate v horúcom a vlhkom prostredí. Je dôležité piť dostatok tekutín s obsahom potrebných iónov a nosiť pokrývku hlavy.

Riziká z UV žiarenia

V tropických a subtropických oblastiach je potrebné sa vyhýbať priamemu slnečnému žiareniu od obeda do 2h poobede, nosiť klobúk a oblečenie s dlhými rukávmi, používať slnečné okuliare a natierať sa vode odolným opaľovacím krémom s vysokým ochranným faktorom. Nie je vhodné si hneď po plávaní líhať na slnko, pri pobyte vo vysokohorskom prostredí je potrebné nosiť klobúk a chrániť si aj krk, používať slnečné okuliare s bočnými a nosnými krytmi.

Ochorenia prenosné hmyzom

Mnohé ochorenia sú prenášané komármi (malária, japonská encefalitída, žltá horúčka, dengue, chikungunya filariózy..), kliešťami (kliešťová encefalitída, Lymská borelióza, týfus..), muchami (filariózy, leišmanióza, spavá choroba), blchami (mor) a plošticami (Chagasova choroba). Najdôležitejším prvkom ochrany je používanie repelentov so 40-50% obsahom DEET, IR3535 alebo Icardinu. Ďalej je potrebné nosiť dlhšie oblečenie, spať pod moskytiérami, mať ochranné siete na oknách, používať elektrické alebo iné odpudzovače hmyzu.

Ohrozenie zvieratami

Najnebezpečnejšia zoonóza je besnota, ochorenie s takmer 100% smrtnosťou. Pri ceste do rozvojových krajín je potrebné vyhýbať sa kontaktu so psami a mačkami, s netopiermi, šakalmi, líškami a inými voľne žijúcimi zvieratami, po každom poranení zvieraťom vyhľadať lekársku pomoc pre postexpozičnú profylaxiu besnoty, ako aj prevenciu tetanu. 

Pri prvej pomoci je nutné ranu ihneď vymyť mydlom a pod prúdom vody, vydezinfikovať a následne vyhľadať lekársku pomoc, aj v prípade, že ste boli predtým zaočkovaní. Cestovatelia bez predchádzajúceho očkovania musia byť preočkovaní do 24 hodín od expozície. 

V oblastiach s výskytom jedovatých hadov, pavúkov a škorpiónov je potrebné vždy vidieť na miesto, kde stúpate alebo kde dávate ruky, je potrebné vyhýbať sa neprehľadným zatrávneným povrchom, nosiť vysoké topánky. Vhodné je spať pod zapravenou moskytiérou, nikdy nie na zemi. V noci sa pohybovať len s baterkou.

Nehody a zranenia

Väčšina úmrtí turistov je spojená s týmito udalosťami. Preto pred cestou nezabudnite na adekvátne poistenie, správajte sa rozumne a zbytočne neriskujte. Nie je vhodné nadmerné užívanie alkoholických nápojov a drog, je potrebné vyhýbať sa nočným prechádzkam v nebezpečných oblastiach, pri státí na semaforoch a križovatkách je potrebné sa presvedčiť, či sú všetky dvere na vozidle uzamknuté, a takisto je dôležité byť informovaný o aktuálnej bezpečnostnej situácii v danej krajine. V niektorých krajinách nie je povolené používanie fotoaparátov a kamier v blízkosti vlakových staníc, letísk, vodných priehrad, a môžete byť zatknutý pre podozrenie zo špionáže. 

Častou príčinou úmrtí turistov sú autonehody, preto pri prechádzaní cez cestu si buďte vedomí, že auto môže prísť z inej strany, ako ste zvyknutí, treba mať na pamäti, že miestni vodiči nemajú vo zvyku dávať prednosť chodcom ani dodržiavať akékoľvek pravidlá cestnej premávky. Neprepravujte sa preplnenými trajektami, autobusmi a vlakmi, počas jazdy z dopravných prostriedkov nevyskakujte. 

Pri plávaní nepožívajte alkoholické nápoje, nikdy neplávajte sami, a neplávajte počas odlivu, aby vás nestrhol morský prúd.

Riziká z vody a potravín

Hnačka cestovateľov postihuje až 80% turistov. Hnačku môže sprevádzať zvracanie, bolesti brucha a horúčka. Vo väčšine prípadov sa jedná o bakteriálne ochorenie, na jej vzniku sa však môžu podieľať aj vírusy a parazity. 

Aká je prevencia cestovateľskej hnačky? V krajinách so zníženým hygienickým štandardom je potrebné dbať na hygienu rúk, potravín a vody, tzn. konzumovať len vodu originálne balenú vo fľašiach, ak nie je dostupná, tak vodu prevárať, filtrovať alebo dezinfikovať pomocou tabliet. Tablety na dezinfekciu vody sú jódové, chlórové alebo na báze striebra. Čo sa týka potravín, mali by sme sa riadiť heslom ešte z koloniálnej éry: „wash it, peel it, cook it“. Takisto je potrebné vyhýbať sa konzumácii ľadu, čerstvej listovej zeleniny, konzumácii nedostatočne tepelne upraveného mäsa, vajec a morských živočíchov, ako aj konzumácii nepasterizovaného mlieka.

Liečba: diéta, črevné dezinficiens, dostatok tekutín a iónov, v prípade komplikácií antibiotiká.

Vírusové hepatitídy (A a E): primárne postihujú pečeň. Prenášajú  sa fekálno-orálne, úzkym kontaktom s chorým, kontaminovaným jedlom a nápojmi. Medzi hlavné príznaky patrí malátnosť, zvýšená telesná teplota, abdominálny dyskomfort, žlté sfarbenie sklér a kože. Riziko pre cestovateľov pri hepatitíde A a E je vysoké hlavne pri návšteve oblastí s nízkym hygienickým štandardom. Prevencia: Umývanie rúk, vyhýbanie sa potenciálne kontaminovanému jedlu a vode, očkovanie proti hepatitíde A.

Črevné parazitózy: v oblastiach s nízkou úrovňou hygieny a sanitárnych opatrení, kde dochádza k znečisteniu pôdy, vody a potravín ľudskými a zvieracími výkalmi. Človek sa nakazí požitím kontaminovanej potravy a vody, ale aj pri chôdzi naboso, nakoľko larválne štádiá niektorých parazitov sú schopné sa aktívne prevŕtať do kože. V prevencii je potrebné dbať na hygienu rúk, nápojov a potravín. Vyvarovať sa chôdze naboso a plávaniu v stojatých a pomaly tečúcich vodách.